Tu nájdete texty o kapele:
TEXT I – O kapele s legendou
TEXT II – O kapele s rekordom
TEXT III – O kapele z bookletu CD Nebeská muzika No. 1
TEXT IV – O kapele z bookletu CD Nebeská muzika II
TEXT V – O kapele z bulletinu Jánošíkových dní 2004
TEXT I.
„Jedna prastará legenda hovorí, že terchovská zem je pozostatkom zatúlanej nebeskej hviezdy, ktorej dvorní hudobníci – nebeskí muzikanti – boli prvými osadníkmi Terchovej.“
Nebeskí muzikanti a speváčka sú hrdými občanmi Terchovej – rodnej obce legendárneho zbojníka Juraja Jánošíka. Svoj netradičný hudobný štýl nazývajú sláčikový bigbít z Terchovských osád. Ich autorská tvorba hľadá námety v domácej tradícii terchovskej muziky nominovanej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tieto motívy prebásňujú a rozprávajú jazykom súčasnej hudby.
Temperamentné piesne a sugestívne balady Nebeskej muziky Vás prenesú do mýtického sveta pod vrchom Rozsutec. Emotívna hudba rozpráva dávne príbehy o veselých zbojníkoch, vášnivej láske, drsnej zrade aj divokej kráse Fatranskej prírody. Kapelu charakterizuje kontrast. Zostali verní sláčikovým nástrojom ako v ľudovej hudbe, ale pritom sú elektrické avantgardných tvarov. Tradičné témy sú vyjadrované moderným zvukom a hudbou. Nevyčerpateľný inšpiračný zdroj z jednej dediny je komunikovaný jazykom svetových hudobných štýlov. Preto je koncert Nebeskej muziky vždy prekvapením a zážitkom.
Obsadenie kapely
TEXT II.
Nemáme potvrdené, či je v kraji Jánošíka najviac muzikantov na meter štvorcový na svete. Obec Terchová je však držiteľom slovenského rekordu v najväčšom počte ľudových piesní z jednej dediny. Slávna terchovská muzika sa často označuje prívlastkom nebeská. Históriu Nebeskej muziky s veľkým “N” môžeme oficiálne začať datovať prvou písomnou zmienkou z roku 2000. Od roku 2011 tvorí skupinu sedem tvorivých ľudí spod Rozsutca, ktorí „ochoreli” na muziku a definitívne sa rozhodli ísť vlastnou cestou. Svedčí o tom aj ich hudobný štýl, ktorí nazývajú sláčikový bigbít z Terchovských osád. Menovite sú to:
- Ivanka Moravčíková- spev
- Ján Patrnčiak- I. husle, spev
- Martin Dikoš- II. husle, spev
- Vladimír Moravčík- viola, spev
- Andrej Dostál- violončelo, spev
- Alojz Mucha- heligónka, spev
- Rudolf Maják – bicie, perkusie
Repertoár kapely je pevne zakorenený v domácej folkloristickej tradícii, pričom nápadité autorské aranžmány sú inšpirované rôznymi žánrami a spoluprácou s inými hudobníkmi. O kvalitách Nebeskej muziky svedčia tri vydané albumy a mnohé úspešné podujatia doma aj v zahraničí. Okrem častých vystúpení v susednom Poľsku a Čechách reprezentovala Nebeská muzika slovenské ľudové hudobné umenie aj v Maďarsku, Rumunsku, Belgicku, Švajčiarsku, Švédsku, Taliansku a Španielsku. Na domácej pôde sa dáma a páni z Nebeskej muziky môžu pochváliť nielen vlastnými úspešnými koncertami na významných podujatiach ako hudobný festival Pohoda, folklórne festivaly Východná, Detva, Jánošíkove dni, Heľpa, Eurofolklór, Oživené tance a iné, ale aj spoluprácou s významnými umelcami takého formátu, ako je napríklad zlatý slávik Zuzana Smatanová, legendárny Marián Varga, speváčka Sisa Sklovská, rocková skupina Arzén, jazzová PaCoRa a pod. Tiež sa zúčastnili na spoločnom projekte DVD Pavla Hammela, koncertnom turné Kalinka a Desmod, či predvedení Jasličkovovej pobožnosti v Národnom divadle. Viac informácií o tejto ľudovej hudbe z rázovitej Terchovej nájdete na ich webovej stránke: www.nebeskamuzika.sk.
A čo dodať na záver? Keď chcú Nebeskí muzikanti bez dlhých rečí objasniť pôvod svojho názvu, stačí im zaspievať túto výstižnú starobylú terchovskú pieseň:
„Zahraj mi muzička, nebeskí anďele,
račiej ťa načúvam, jak kňaza v kosťele.”
autor: Vladimír Moravčík
TEXT III. (z bookletu CD Nebeská muzika No. 1 2003)
Nebeská muzika je označenie, ktoré sa zaužívalo vo vzťahu k terchovskému hudobnému prejavu. Nebeská muzika je už dnes i názov mladého ambiciózneho zoskupenia, ktoré sa rozhodlo ďalej interpretačne rozvíjať a posúvať muzikantskú tradíciu rázovitej Terchovej.
Osobitný štýl tejto muziky vyviera z dôkladnej znalosti a precítenosti ľudového kultúrneho dedičstva Jánošíkovho kraja. Muzikanti, všetko hudobne vzdelaní mladí ľudia, si uvedomujú, že ich inštrumentálny výraz nemôže zanovito lipnúť na zaužívaných postupoch a princípoch. Preto ponúkajú vlastný výraz a štýl, ktorý je pôsobivou syntézou tradície a hľadania nových interpretačných polôh a ciest. V tomto ohľade nadväzuje Nebeská muzika kontinuálne na svojich známych terchovských predchodcov (Vincent Rybár, Bratia Muchovci).
Vďaka interpretačnému majstrovstvu, tvorivosti, energii a príslovečnej terchovskej hrdosti otvorila Nebeská muzika v domácej hudobnej tradícii priestor pre originálne nápady a nové autorské vyjadrenia.
TEXT IV. (z bookletu CD Nebeská muzika II 2009)
Ľudová hudobná kultúra Terchovej predstavuje jedinečný fenomén nášho národného kultúrneho dedičstva. V prostredí Jánošíkovho kraja sa neprerušene rozvíja od konca 19. storočia a zásluhou mnohých muzikantských rodov sa postupne rozšírila aj do okolitých i vzdialenejších obcí a miest. Predchádzajúce systematické výskumy renomovaných vedcov dokladujú, že takmer každá terchovská osada mala kedysi svoju vlastnú muziku s charakteristickým repertoárom aj interpretačným výrazom. Svojský osobitný štýl terchovskej muziky sa naplno odráža v melodike tempe, harmónii, forme dynamike i hráčskej technike muzikantov. Zároveň vždy platilo a platí, že Terchovci citlivo oživujú a modernizujú tradičný repertoár, ktorý potom s úspechom prezentujú na rôznych domácich i zahraničných festivaloch a iných podujatiach.
Nebeskú muziku možno v uvedenom kontexte vnímať ako dôležitý príspevok k vysokej interpretačnej úrovni terchovskej hudby na začiatku nového storočia i tisícročia. Opätovne treba pripomenúť, že Nebeská muzika vytrvalo pokračuje v tvorivom hľadaní nového interpretačného výrazu, do ktorého organicky premieta nielen modernistické prvky a prekvapujúce hráčske postupy, ale aj syntézu storočnej skúsenosti ľudovej hudobnej kultúry Jánošíkovho kraja.
A ešte malé zamyslenie nad baladickými skladbami, ktoré má Nebeská muzika v repertoári. Každý muzikant má svoju melódiu a pieseň, každé husle majú svoju radosť i bolesť. A ľudia počúvajú. Temperament, clivota, bujarý čardáš, ťahavé trávnice, dumné halgatá… Aj husličky sa potrebujú vyžalovať vo všetkých hudobných rečiach. Žalujú, ale nesťažujú sa. Kvília, ale slzy neronia. Rozkazujú, ale bez slov. Prosia, ale my sme ľahostajný. Obdarúvajú, ale my neberieme. Mlčia, ale my chceme krik. Tých niekoľko sĺz a smútkov si každý muzikant vedno s batôžkom odnesie do hrobu. Husle ostávajú nažive. Aby mohli vydať svedectvo, že radosť a žiaľ sú od jednej matere. Preto sú rodnými sestrami!
TEXT V. (z informačného bulletinu k Jánošíkovým dňom 2004)
Nebeská muzika je najvýraznejší predstaviteľ súčasnej terchovskej hudobnej generácie. Pre týchto muzikantov je charakteristické nielen vysoké majstrovstvo, ale aj zmysel pre kreatívnu improvizáciu, spontánne vystupovanie a civilný neštylizovaný prejav. Nebeská muzika posunula inštrumentálny výraz ľudovej tradície Jánošíkovho kraja do nových, doposiaľ netušených polôh a významov. „… my to tak cítime” – hovoria mládenci a dáma.
autor textov: Peter Cabadaj, úprava Nebeská muzika